Ľudovít Štrompach bol maliar a reštaurátor. Narodil sa 23. 6. 1923 v Budapešti  rodičom Jozsefovi Strompachovi, ktorý bol umelecký stolár v službách grófa Pálffyho a Petronelle, rod. Heiszter narodenej v Novákoch, ktorej rodičia a súrodenci ako aj ona sama boli zamestnanci v službách grófa Pálffyho na Bojnickom zámku (osobný kočiš grófa Pálffyho, umelecký záhradník, práčka a obuvník). Kladný vzťah Ľudovíta Štrompacha k Bojnickému zámku a jeho okoliu trval po celý jeho život.

V rokoch 1943 – 1946 študoval na Kráľovskej výtvarnej akadémii v Budapešti (maď. Országos Magyar Királyi Képzőművészeti Főiskola) v triede Gyulu Rudnaya a na VŠVÚ v Prahe u Jána Želibského. V roku 1946 sa presťahoval do Prahy a v roku 1952 sa natrvalo presídlil na Slovensko. Tu sa okrem vlastnej tvorby venoval reštaurovaniu obrazov, sôch, kostolov, zámkov, výzdobou fresiek mnohých sídlisk na Hornej Nitre a zberateľskej činnosti.

Je zakladateľom Krajskej galérie v Bojniciach (1956) a so svojou manželkou, akademickou maliarkou Magdalénou Štrompachovou, bol spoluzakladateľom prvého výtvarného odboru na ĽŠU v Prievidzi (15. marec 1963). 

V 80. rokoch 20. storočia sa podieľal na reštaurovaní sakrálnych diel Kostola piaristov a Kostola sv. Bartolomeja v Prievidzi. Zahraničná tvorba Ľudovíta Štrompacha sa vzťahuje najmä na mestá Praha, Budapešť, Viedeň, Mníchov a Garmisch-Partenkirchen, kde vznikli mnohé obrazy a grafiky. Z jeho pražského obdobia pochádzajú obrazy Zasnežená Praha alebo Karlov most ako aj mnohé rodinné portréty, ktoré sa nachádzajú z prevažnej časti v Bratislave. Po smrti svojej manželky v r. 1988 býval väčšinou v Bratislave, od roku 2003 tam býval už natrvalo.

Zomrel 5. 3. 2009 v Bratislave.

Diela Ľudovíta Štrompacha na Sídlisku Píly sú veľmi výrazné na štítoch 5 budov baníckych slobodární (ul. Pauleho, Fr. Madvu, Trhová) a veľa jeho výrazných sgrafít je na ul. Björnsona. 

Ďalšie sú aj na uliciach Svätoplukova a Štefánikova.

Okrem Prievidze Ľ. Štrompach výtvarne dotvoril fasádu bývalej Zámockej reštaurácie v Bojniciach, kde spolupracoval s výnimočným architektom Františkom Fackenbergom.