Otaka Čičátka sa narodil 20. januára 1914 v Nových Zámkoch. Bol to sochár, figuralista, portrétista, monumentalista.

Pôvodne sa začal učiť za zámočníka. Popritom však intenzívne hľadal možnosti naplnenia svojich predstáv o svojom budúcom povolaní. V rokoch 1932 až 1934 sa odborne pripravoval u sochára Alojza Rigeleho a maliara Karola Harmosa na prijatie na vysokoškolské štúdiá.

V rokoch 1934 až 1938 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe na oddelení figurálneho a monumentálneho sochárstva v ateliéri akademického sochára Bohumila Kafku a v rokoch 1939 až 1942 na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u akademického sochára Ferenca Sidlóa. Po ukončení štúdií sa vrátil do Nových Zámkov a začal samostatne tvoriť. Svoje diela tvoril z pálenej hliny, kameňa, bronzu, tepanej medi a pieskovca. Vytvoril desiatky reliéfov na budovách, fontány, plastiky pre exteriéry verejných a neskôr i cirkevných priestorov. Od roku 1951 žil Bratislave spolu s manželkou Máriou a synom Aurelom.

Niekoľko príkladov zo sochárskej tvorby Otakara Čičátku: v rodnom meste Nové Zámky je to plastika na budove Mestského úradu a tzv. Domu Mier na Hlavnom námestí, dve ženské postavy v KD Kovák, fontána pred Domom služieb (abstraktné kovové plastiky), súsošie rodiny pred železničnou stanicou. V Galérii umenia v Nových Zámkoch je zbierka jeho viac ako 40 diel.

Ďalej sú to pomníky Umučených železničiarov v Bratislave (1948), Slavobrána pre Slavín v Bratislave (1954), reliéfy Strojárstvo a Textil na budove Slovenskej technickej univerzity (Slovenskej vysokej školy technickej, 1952; tu sa na reliéfnej výzdobe podieľali desiatky slovenských sochárov), výzdoba priečelia československého veľvyslanectva v Pchjongjangu v Kórei (1957). Jeho ďalšia monumentálna tvorba je zastúpená v Bratislave v objektoch bývalého PKO, Slovenskej televízie, v hoteloch Carlton, Devín a v mestách a obciach Veľké Kapušany, Prešov, Michalovce, Nitra, Galanta, Čierny Balogh, Dunajská Streda, Štúrovo, Tále, Brandýs nad Orlicí. Jednými z jeho posledných prác boli plastiky Dobrý pastier a Svätá rodina pre  Farský kostol dobrého pastiera vo Viedni a Svätý Kamilius, ochranca chorých pre Wilhelminenspital vo Viedni (1971).

V Prievidzi máme od neho reliéf Žena  na budove Domu kultúry – KaSS na Ul. Fraňa Madvu.

Otakar Čičátka zomrel 18. augusta 1993 v Bratislave.